Odvolávam sa na môj článok z 2.septembra, kde som konštatoval, že naša zahraničná politika nemá jednotnú líniu, ale po dnešnej debate v NR SR (23.09. 2014), ktorú som pozeral včas ráno, je zrejmé, že sa tak ani v najbližšom období nestane.Poslankyňa Vášáriová zabŕdla do viacerých oblastí, ale zastavím sa najmä pri jednej: Vraj sme začali pracovať na reverznom toku až pod tlakom USA a EU. Povedzme že je to pravda. Lenže zabudla dodať, že keď sme začali s realizáciou vôbec nebolo jasné, kto bude plyn pre Ukrajinu kupovať a posielať a samozrejme vôbec sa nevedelo koľko vlastne toho plynu bude treba prepravovať. Čiže naša firma investovala do slepého projektu a tenk eby nevyšiel tak to zaplatia občania SR. Takže – aký konformizmus? Konformne( ale mne sa tento výraz vôbec nepáči sa teda správali USA a EU. Pripomeňme si, že predstavitelia Ukrajiny dokonca žiadali, aby sme im plyn dodávali cez hlavnú rúru. To by znamenalo,že k nám by prúdil plyn cez ČR a Rakúsko. Ten by bol drahší a ešte by sme aj prišli o peniaze za prepravu plynu cez naše územie. Takúto, na hlavu postavenú alternatívu teda presadzovali naši „priatelia“ z USA a EU. Prečo teda radšej nedali peniaze na vyrovnanie ukrajinského dlhu a všetko mohlo fungovať bez problémov.
Už počujem tie výkriky, že cena za plyn bola pre Ukrajinu premrštená. Ale túto cenu odsúhlasil a zmluvu podpísal vtedajší (Tiomošenkovej) aj súčasný (Jaceňukov) minister energetiky. A dodajme, že v dohodnutej cene bolo zahrnuté aj splácanie dovtedajšieho ukrajinského dlhu ( Tento fakt sa pred nami zamlčuje – aby Rusku umelo nasadená psia hlava lepšie vynikala)
A to je podstata problému. Lebo premiér Fico dosť nejasne naznačoval, že ani ukrajinské postoje netreba brať bez výhrad. Dovolím si povedať, že vtedajší predstavitelia Ukrajiny (Turčinov, Jaceňuk a ďalší) sa naozaj správali ako malí chlapci.
Už 2. augusta som na mojom blogu poukázal na realistickú analýzu vzniku a vývoja ukrajinskej krízy od Joachima Beckera. Ale tá našim pravičiarom nepasuje, tak sa radšej o nej nezmieňujú. Dokonca sme svedkami zbesilých útokov na každého kto má iný názor. Ako príklad poukážem na redaktora SME P. Schutza, ktorý sa obul do J. Čarnogurského za článok v Pravde zo 14. septembra, kde sa odvolával na profesora Chicagskej univerzity J. Mearsheimera. Tento autor je podľa Schutza menšinový, ale kde to nabral už nedokladuje. Ale keby aj bol, to ešte neznamená, že nemá právo svoj názor vyjadriť. Pána Čarnogurského som mal možnosť osobne poznať a viem, že je to skúsený a rozhľadený politik. Určite rozhľadenejší než jeho kritik.
Nuž tak. Najzúrivejšie vyjadrenia majú naši najmenej úspešní pravicoví politici a suverénne ich prednášajú, ako jediné správne. Zabúdajú však že práve USA majú na konte najviac rozbíjačských aktivít. Na predmetnej schôdzi sa spomínali Kosovo a Irak. Ja pripomeniem ešte podporu fašistického režimu v Chile. A to sa ešte výpočet len začína.